Kde sa zobrala náboženská nechuť až nenávisť k homosexualite?

1. Ak prijmeme teóriu, že tak káže boh, tak niet o čom hovoriť.
2. Ak však na náboženstvo pohliadneme aj ako na súbor praktických návodov na život, tak odpor dáva zmysel.
Asi najdôležitejší dôvod je priam evolučne biologický – tvorba potomstva. Homosexuálne orientovaní mali mizivý počet detí. To je v priamom rozpore s ideou „choďte a množte sa“. Otázka, či sa jednalo o akési zachytenie základného biologického zmyslu sa však do istej miery dá aj pochybovať. Početnosť populácie sa stala životne dôležitou otázkou až v období poľnohospodárskej, usadenej, spoločnosti. Dovtedajší lovci a zberači nemali ani trocha záujem zaplniť planétu. Jednoducho nemali dosť zdrojov. Početnosť populácie začala byť významná až s usadením sa. Potreba stále väčšieho počtu pracovnej sily a najmä nutnosti zvyšovania obranyschopnosti pred druhými viedla k imperatívu „množenia“. Početne chudobnejšia usadlosť nemohla dlhodobo súperiť s inými početnejšími konkurentmi. Takže otázka množstva produkcie potomstva sa stala životne dôležitou. Zľahčovanie tejto povinnosti, redukcia na sexuálne uspokojenie bez napojenia sexuálneho styku na priam továrenskú produkciu obyvateľstva viedla k riziku ohrozenia až zániku spoločenstva a kultúry. Do istej miery to viedlo aj k redukcii úlohy ženy na producentku detí a zanedbanie iných schopností ženy ako človeka. Ak prijmeme ako skutočnosť, že okrem jasných pólov orientácie, existuje spektrum inklinácie k forme uspokojenia sexuálneho pudu (napr. námorníci na dlhdobých plavbách ako príklad), tak permisívne kultúry zaznamenávali výrazne viac homosexuálneho správania ako ortodoxné. Takáto hrozba pre „priemyselnú výrobu“ potomstva bola zjavná (a „ortodoxné“ kultúry potlačili a asimilovali „permisívne“ v histórii) a bolo zjavne nutné voči nej zakročiť. Ak bolo potrebné zaviesť niečo ako základný prvok správania, tak sa k tomu vymyslel náboženský motív. Tento postup je častý aj napríklad v epidemiologicky hygienickej oblasti – výber jatočných zvierat, obriezka , atď. Tak sa zrodil „inštitucionálny“ odpor voči homosexualite. Ten pretrváva dodnes, aj keď samotný zmysel sa už dávno stratil a zredukoval sa na opakovanie „božieho zákona“. Homosexualita neohrozuje nikoho, nie je choroba. Homosexuál dokáže prežiť život a úspešný individuálny aj spoločensky užitočný život bez jediného kontaktu s medicínou kvôli svojej orientácii.
Ostal však až doteraz „zdedený“ odpor prvých poľnohospodárov v priam jungovskom kolektívnom nevedomí. A lákadlo sexu bez následkov (čo bolo vždy riziko ukojenia vášnivej túžby) stále vzrušuje dosť ľudí, z ktorých niektorí svoje túžby pretavujú do otvorenej nenávisti voči homosexualite ako takej. Nedržia tak na uzde homosexuálov, ale seba.