Nehaňte ľud môj

Nehaňte ľud môj. Slováci nie sú hlúpi. Nie sú hlúpejší od obyvateľov Kalifornie alebo Kanady. Len tým, že volia hlúpe a sebapoškodzujúce riešenia. Len sú nevzdelaní a nedokázali prekonať kultúru uhorského feudalizmu.
Covid, vojna za humnami , inflácia tvoria systém veľkej neistoty. A ľudia majú prirodzenú tendenciu v stave neistoty vyhľadávať „ochranu“ pevnej ruky. Nanešťastie všetko dobré čo predchádzajúca vláda priniesla zaniklo v hlučných hádkach. Vedených najmä Matovičom. Ten nedokázal znechutenie s ficovstva pretaviť do zmeny spoločenskej kultúry. Naopak ešte prispel k jej väčšej destabilizácii, infantilite. Tak ako Matovič bol voľba proti Ficovi, tak Fico sa stal voľbou proti Matovičovi.
Ľavicový populizmus je na Slovensku dominantná kultúrna potreba. O 80% národ sa bijú rôzne populistické strany. Pravica je v menšine. V národe pretrváva dojem, že silný štát je predpokladom úspechu. Málokto tuší, že naopak obmedzený štát je ten ekonomicky prosperujúci s nárastom populačného bohatstva.
Štátne peniaze sú taký krásny pojem. Málokto si predstaví, že štátne peniaze sú jeho peniaze. Peniaze ,ktoré mu štát odobral za jeho prácu, prisvojil si ich a sľúbil, že za ne niečo človeku vráti. Hodnotu, ktorá je individuálne nedostupná. A tou hodnotou nie sú kontá spriaznených a oligarchie, ale bezpečnosť, spravodlivosť, zdravotnú a sociálnu starostlivosť a vzdelanie.
Vzdelanie, ktoré ale politici nechcú, lebo nevzdelaným obyvateľom sa vládne omnoho ľahšie. Preto 30 rokov robia všetko pre to, aby školstvo upadalo.
Kde má potom volič vziať, že ľavicová ekonomická politika je rozmar, ktorý si v dobrých obdobiach môže dovoliť dobre fungujúca bohatá spoločnosť. A už vôbec nie je riešením vo chvíli, keď sa nedarí. Lebo v oboch prípadoch to končí prepadom ekonomiky. V prípadne bohatého štátu to ustojí, v prípade nefunkčného štátu je to cesta do biedy a úpadku.
Ľavica ponúka obmedzenie slobody, väčšie dane (čiže odkrojí z osobného úspechu viac a privlastní si) zavedie vyššie regulácie. Čím horšie (aj ekonomickou politikou ľavice) tým viac regulácií. A ak niečo predražuje produkty a služby tak sú to najmä regulácie.
A za to všetko ľavica ponúka, že rozhodne, čo s privlastnenými peniazmi urobí. Odoberie osobné rozhodnutie občana a privlastní si ho tak ako jeho peniaze. A občan pokorne čaká, až „zo štátneho“ príde rad aj nañho. Áno niekde majú veľké dane, ale za ne občan dostane aj veľké služby. Vo feudalisticko-mafiánskom type ľavice socialistického typu, občan dostane otrusinky a jeho peniaze smerujú do vreciek ľavicových populistov, im spriazneným dušiam a ich veriteľom (korporáciám).
Takže čo si národ zvolil? Väčšie dane, väčšiu reguláciu svojho života a to zabalené v obale neokrôchaného potátora, depravanta a bosa mafie.
Smer chudoba a bieda.
Viera, že smer 2 (s ľudskou tvárou) bude regulátorom a strážcom kultúrnosti je asi taká pochabá, ako predstava zlodeja ako kontroluje dodržiavanie „nepokradneš“ u svojho dlhoročného spolupáchateľa a parťáka.
A ak mal niekto výhrady voči SaS a jej konaniu, z ktorého by profitovala AJ penta, tak môže mať hlavu v smútku. Dostal výsledok, kde bude prosperovať LEN penta.