Téma smrti je v globále malicherná. Sme nesmrteľné bytosti. Sme súčasťou (možno skoro) nekonečnej štafety života. Našou úlohou je prevziať štafetový kolík, niesť ho koľko vládzeme a odovzdať ho ďalej. Je to mimoriadna a úžasná úloha. Spája nás so všetkým živým už viac ako 4 miliardy rokov a ďalšie miliardy bude pokračovať a budeme žiť v každom živom organizme. Smrť indivídua je milosrdnou odmenou pokoja a oddychu za snahu a námahu behu. A je potrebná. Keby jej nebolo za chvíľu by starých bežcov bolo toľko, že neostane miesto pre nových. A tento nekončiaci maratón by sa zmenil na pomalé úkorné plazenie unavených jedincov.
Ako sme my pokračovaním našich rodičov, naše deti sú pokračovaním nás. A nesieme v sebe celý vesmír spolupútnikov, vírusov, baktérií a kvasiniek. A odovzdávame ich rovnako ako naše gény. Naviac my odovzdávame príbehy a s nimi naše sny, nádeje a túžby. Tie nekončia našou smrťou. Žijú ďalej a stávajú sa dedičstvom ľudstva a života ako celku.
Tretia epocha
O ďalší krok dopredu Málo si uvedomujeme tú prevratnú zmenu, ktorou ako ľudstvo prechádzame. Za posledných 200 až 250 rokov
