Je trápením psychiatra ponárať sa hlbšie pod povrch, uvažovať o sebe, ľuďoch, svete. Často potom z toho plynie mentálny rozchod s ľuďmi, ktorí dávajú prednosť len krasokorčuľovaniu na zamrznutej škrupinke reality, neodvážia sa alebo nemajú vybavenie na hlbší ponor. V hĺbke pod povrchom totiž v temnote plávu monštrá, ktoré je psychiater nútený nielen vidieť, ale konfrontovať sa s nimi. A najhoršie, najzraňujúvejšie, ale asi aj najviac osobne obohacujúce, je zistenie, že tie monštrá v hĺbke nedriemu len pod veselo korčuľujúcimi nohami iných, ale aj pod jeho vlastnými.
Preto kým sa z povrchu ozýva radostný džavot, často aj narcisticky uspokojujúce plytké moralizovanie, po ponoroch už presvedčenie o svojej morálnej nadradenosti, že on je „lietadlo“ nenachádza takú odozvu v jeho vlastnej duši. Preto sa s takou ľahkosťou nevie zapojiť do hier na povrchu, aj sa mu zdajú plytké, až bridivé a tak smutno kyslo sa na ne díva z hlbiny temnoty ľudskej duše. Keď vidí vlastné brvná, už nemá také nutkanie poukazovať na smietky v očiach iných. Aj keď je to také mimoriadne lákavo uspokojujúce točiť piruety na pekne zamrznutej hladine.

Share the Post:

Príbuzné články

Tretia epocha

O ďalší krok dopredu Málo si uvedomujeme tú prevratnú zmenu, ktorou ako ľudstvo prechádzame. Za posledných 200 až 250 rokov

Read More

Klam mlčiacej väčšiny

Existuje jeden pozoruhodný klam. Tzv.klam mlčiacej väčšiny. Čaká sa až sa „mlčiaca väčšina“ ozve. Akosi sa a celkom bezdôvodne predpokladá,

Read More